Etiketa obliekania, rovnako ako akékoľvek iné poradenstvo, je nadstavbou vo vedomostiach a v prístupe ku svetu ako takému.
Prvá významná osobnosť dejín, ktorá pochopila výhody správneho vystupovania a zároveň obliekania, bola jeho výsosť francúzsky kráľ Ľudovít XIV. Miloval krásu a pôvab. Prial si vidieť tieto vlastnosti u dvoranov, preto začal diktovať pravidlá, ako sa má šľachta správať pri stolovaní s kráľom, ako v záhradách počas prechádzok a ako má pri tom vyzerať ich zovňajšok.
Mimochodom, viete, prečo sa pre tieto pravidlá ujal názov etiketa?
Hovorí sa, že keď Ľudovít XIV. po prvý raz predstavil Versailleské záhrady dvoranom, boli v nich vysadené vzácne kvety, kry a stromy. Ohúrení dvorania prechádzali krížom-krážom záhradami. Mnohé z tých kvetov pošliapali a zničili. Kráľ sa rozhodol ku každej rastline zapichnúť informačnú tabuľku, aby upozorňovala na ich prítomnosť. Tak vzniklo z francúzskeho slova etiquette (zastrčiť, zapichnúť) odvodzovaním a komolením významu slovo etiketa.
Etiquette bol aj názov používaný od stredoveku pre vývesky na stenách paláca či iných úradných budovách, kam sa „pripichávali“ dôležité oznamy, rovnako ako súpis pravidiel dvorného protokolu pre dvoranov, aby predchádzali trapasom a zahanbeniu. Názov vývesky – etiquette prešiel na jej obsah.
Ako z histórie vieme, v priebehu ďalších storočí sa z týchto pravidiel vyvinul striktný kódex, ktorý mal v každej krajine svoje nuansy. Etiketa začala predstavovať symbol vyššej triedy, ktorá si žije v blahobyte na úkor poddaných. Postupom doby sa ľudia začali od množstva striktných pravidiel odkláňať, rovnako zaniklo aj jasné definovanie spoločnosti. Naďalej tu však zostávajú dva ľudské faktory, ktoré nám etiketu (v jej modernej forme) udržiavajú – ÚCTA a SLUŠNOSŤ.
Základy slušnosti nás od malička učia rodičia. Paralelne si ju cibríme v praxi. Vďaka práci, spoločenským udalostiam, môžeme prísť do bodu – do situácií, v ktorých nevieme presne, ako sa zachovať, aby sme niekoho neurazili, nepodcenili a aj naopak, vyjadrili dostatok úcty. Tu prichádza na rad nadstavba našich prirodzených poznatkov s názvom Etiketa spoločenského správania.
Etiketa nám dáva jasný návod, ako sa zachovať v jednotlivých situáciách a ako situácii pomôcť.
Etiketa odievania je dvojičkou etikety spoločenského správania.
Každý z nás prirodzene vie, že keď ide večer von, oblečie sa skôr do tmavého outfitu, cez leto sa máme chuť obliekať do pestrejších farieb, v zime do zemitejších. V podstate podvedome uplatňujeme niektoré vzorce etikety bez zaváhania.
Ale čo ďalej? Aké sú ďalšie detaily – styčné body, vďaka ktorým sa môžeme zorientovať v tejto oblasti? Poznať zásady, čo si kedy obliecť, je ako mať žolíka v šatníku. Poznáte detaily = máte know-how.
Etiketa obliekania na pracovisku je samostatná, veľmi kreatívna oblasť s obrovskou variabilitou. Nebavíme sa o uniformách, ani rovnošatách, ide „len“ o nastavenie hraníc toho, čo je vhodné mať v práci na sebe a čo už nie. Mnoho firiem má svoju obliekaciu politiku, ale naozaj je dodržiavaná? Vedia o nej zamestnanci naozaj? Vedia, čo sa hodí a čo nie naozaj?
Ak ste napr. majiteľom firmy, viete, že vďaka správne oblečeným ľuďom v tíme a vďaka ich správnemu vystupovaniu, môžete zvýšiť jeho úspešnosť (dokonca aj finančnú)? Šaty totiž v určitej podvedomej hladine naozaj robia človeka.
Kariérne povýšenie alebo zmena práce sú často hnacím motorom pre túžbu pochopiť, čo si kedy obliecť, ako sa zachovať v určitých detailných situáciách, rovnako ako pri spoločenských udalostiach. Hlbším preskúmaním a osvojením si etikety (spoločenského správania aj obliekania) udržujete dobrý prvý dojem, predstavujete pre klientov i partnerov spoľahlivého spoločníka na interných a hlavne oficiálnych udalostiach. Rastiete v zdravom sebavedomí.
Etiketa je úžasná z dvoch dôvodov. Je to druh umenia, ktoré sa môže naučiť každý a keď si ho osvojíte v praxi, robíte seba, svoje okolie a zároveň tento svet vznešenejším miestom.